Založ si blog

Príbeh začínajúcej pokladníčky

Mojou pracovnou pozíciou je pokladníčka a pracujem v hypermarkete, ktorý je britského pôvodu a na Slovensku pôsobí od roku 1996. Dátum nástupu na brigádu bol stanovený na 16. júna. Do novej práce som sa veľmi tešila. Ráno v daný deň som pre istotu vstala o 3 hodiny skôr a nachystala si všetky potrebné, (aj nepotrebné) veci, pripravila sa, a vyrazila na cestu.

Vstúpila som do budovy hypermarketu po prvýkrát cez služobný vchod. Hneď za dverami sa nachádza vrátnica, kde za sklom sedela evidentne znudená vrátnička. Milo som sa jej predstavila a s nadšením povedala, že som tu prvýkrát a že od dnes začínam brigádovať v ich hypermarkete. Pani si ma pohŕdavo prezrela, zapísala do zošita, dostala som visačku návštevníka a poslala ma hore dlhou chodbou do šatne. Vraj nemôžem zablúdiť.

Bolo mi čudné, že mám ísť do šatne, keďže som nemala ešte ani zmluvu podpísanú a ani žiadne veci na prezlečenie a podobne, no došlo mi, že možno tam bude niekto, kto mi dá pracovné tričko. Avšak šatňa bola úplne prázdna a nebolo náznaku, že by ma tam mal niekto čakať. Tak som sa otočila a dlhou chodbou som prešla naspäť ku tete informátorke, že asi ma poslala na zlé miesto. „A čo ja mám teraz s Vami robiť?“ odvrkla. Medzitým vošiel cez vchod mladý muž, ktorý zopakoval presne to isté, čo ja pri príchode. „Super, aspoň nie som sa ma v tejto situácii“ pomyslela som si. Teta vrátnička nás oboch poslala hore dlhou chodbou, že vraj sa máme niekoho opýtať, kam máme ísť. Paráda! INFORMÁTORKA  nie je schopná (alebo skôr ochotná?) zistiť a poskytnúť informácie o tom, kam presne máme ísť a čo bude nasledovať.

Po tomto chaotickom úvode sme teda obaja spolu zamierili opäť ku schodom a prechádzali sme dlhou chodbou, pričom sme pozorne sledovali všetky nápisy na dverách. Pri dverách s nápisom – administratíva, som povedala, že ďalej nejdem, a opýtam sa u nich čo a ako. Po zaklopaní vyšla z dvier milá pani, ktorá nám presne povedala číslo dverí, kde máme ísť, a že tam budeme mať školenie. Konečne správne a nezavádzajúce informácie!

V priebehu desiatich minút sa zasadacia miestnosť zaplnila ďalšími piatimi ľuďmi, brigádnikmi, a po príchode manažérky sa mohlo začať školenie. Bolo nám pustené krátke video o pôvode hypermarketu, základných informáciach o ňom a všetkých výhodách, ktoré tento hypermarket poskytuje. Postupne sa v miestnosti vystriedali rôzni vedúci zo svojich oblastí, ktorí nás informovali o prítomnosti a dôležitosti kamerového systému, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a taktiež protipožiarnej ochrane. Na konci každého semináru sme vyplnili krátky súhrnný test na potvrdenie toho, čo sme sa naučili. Všetci školitelia kládli obrovský dôraz na 3P, ktoré majú všetci pokladníci/čky dodržiavať – pozdraviť, poskytnúť pomoc, poďakovať za nákup.

Po úspešnom absolvovaní školenia prišla personalistka, ktorá pôsobila veľmi príjemne, pomohla nám vyplniť potrebné formálne dokumenty, podpísali sme všetky papiere, dostali sme menovku, čip na identifikovanie našej pracovnej doby v práci a odišli do skladu oblečenia, kde sme všetci dostali tričko.

Teórie stačilo. Druhý deň nás čakali dve hodiny „v teréne“. Najskôr nám vedúca pokladní dala prístupové údaje ku pokladniam, ukázala čo sa ako blokuje a následne nás zaviedla ku oddeleniu so zeleninou a ovocím. Upozornila nás na najproblematickejšie položky, Po ovocí a zelenine nasledovala najmenej obľúbená časť, a to pečivo. Niekoľko desiatok druhov rožkov, bagiet, kaiserok, kociek, ciabat a neviem čoho ešte, čo navonok vyzerá na prvý pohľad skoro rovnako. Všetci sme si vyskúšali 10 minut reálne blokovať tovar.

Vedúca pokladní nám všetkým sľúbila, že približne prvé štyri zmeny bude vždy niekto stáť vedľa nás a pomáhať nám, keď niečo nebudeme vedieť, a rozhodne nebudeme zo začiatku blokovať v najfrekventovanejších pokladniach, ale mimo nich. S takýmto prístupom som bola relatívne spokojná. Čo viac by som si mohla priať.

Na tretí deň som prišla do práce na 16:45. Moja zmena mala trvať 5 hodín. Prezliekla som sa, prišla k centrálnej pokladni, a koordinátor mi povedal, že budem na pokladni číslo 13. Tak som teda išla. Prekvapenie bolo, keď pri danej pokladni nikto iný nebol. Iba ja. Nemali sme predsa mať niekoho vedľa seba? Ostala som v miernom šoku, no pokladňu som otvorila, a už sa hrnuli nedočkaví zákazníci. Milý koordinátor po pár minútach prešiel okolo a s úsmevom ma povzbudil – „keď niečo nebudete vedieť, nebojte sa, radšej mi zavolajte, ako by ste niečo nablokovali zle.“ Tak sa aj stalo. Po chvíli som vytočila klapku na koordinátora a zahlásila – „Neviem identifikovať tovar.“ „Heh, dobre, idem ho identifikovať“, ozvalo sa v telefóne. Po niekoľkých sekundách som mala koordinátora za chrbtom a bez váhania mi povedal, o aký tovar sa jedná. Ešte dokonca vedel naspamäť aj jeho kód!

Problémové sú najmä vyššie spomenuté pečivá, keďže mnohokrát ani sami zákazníci nevedia, aké pečivo si vzali, avšak čo je dôležité – vedia, koľko stálo! Bohužiaľ, mne to nepomôže, pretože nemám čas zisťovať cenu pri každom jednom podobajúcom sa pečive tomu nakreslenému na obrázku. Vtipné sú aj druhy melónov – baby melón, melón piel de sapo, melón galia a pod. Kto sa v tom má vyznať?

Keď som blokovala zákazníčke nákup, jedna z položiek bola aj mäso, ktoré malo úplne zmazaný kód a nedalo sa načítať. Zákazníčka bola iniciatívna a rozhodla sa, že mäso si pôjde vymeniť za nejaké iné, lebo aj tak sa jej toto zdalo malé. Tak aj spravila, no zatiaľ čo ona hľadala správne mäso, mne blokovanie stálo a nemohla som pokračovať. Staršia pani už nervózne prestupovala z jednej nohy na druhú, a frflala, čo je toto za systém, že ona má vždy „šťastie“ na takúto pokladňu, a ona chúďa, musí sa opierať o vozík, nemá si ani kde sadnúť. No teeeda, takého hypermarkety my máme, že sa ani sedieť nedá pri čakaní! Bohužiaľ, nebola moja chyba, že kód sa nedal naskenovať. Mala som chuť tejto pani povedať, keď je taká nedočkavá, a tak strašne sa ponáhľa, aby využila samoobslužné pokladne, no nechcela som vyvolávať konflikt, tak som sa radšej iba usmiala a povedala, že sa ospravedlňujem.

Vyskytli sa aj ďalšie komplikované situácie, kedy musel zasahovať koordinátor, napríklad keď som nevedela, ako sa dá dobiť kredit cez pokladňu (ono to vážne ide! :D to som naozaj dovtedy netušila), alebo sa nedali načítať stravné lístky, otváranie ochranných obalov, v ktorých je umiestnená kozmetika (na toto som “expert”). Zaujímalo by ma, kto to robí, keďže skoro žiaden takýto obal sa nedá otvoriť bez použitia hrubšej sily! Kapitola sama o sebe je storno. Celkom vtipné bolo, keď som namiesto jabĺk naúčtovala citróny! Stáva sa. Naozaj tie jablká vyzerali cez sáčok ako citróny :) .

Po prvej zmene som sa cítila unavená, vyčerpaná, a hlavne znechutená z niektorých zákazníkov. Seriózne som uvažovala nad tým, že zabuchnem dvere a už sa tam viac neukážem.

Avšak, jediné čo mi vyčarilo v ten deň úsmev na tvári bolo, keď sa ma koordinátor počas blokovania opýtal – „Už ste niekedy pracovali za pokladňou?“ Pravdivo som odpovedala „Nie, toto je úplne prvýkrát“. „Ide Vám to veľmi dobre.“ „Heej? Vďaka.“ Vtedy som neverila, že niečo také môže myslieť vážne. Určite si iba robil srandu, pomyslela som si, veď som mu minimálne 15-krát telefonovala, aby prišiel vyriešiť nejaký problém, s ktorým som si nevedela pomôcť.

Či už to vtedy povedal zo žartu, alebo nie, táto pochvala prekryla všetky negatívne pocity z prvej zmeny, a dodala mi energiu a silu prísť aj druhý, tretí, štvrtý deň, a postupne na sebe pracovať a zlepšovať nedostatky.

Dnešným dňom (24.06.2014) mám odpracovaných 25 hodín v hypermarkete na pozícii pokladníčky, a ďakujem vedúcej aj všetkým koordinátorkám a špeciálne poďakovanie patrí vyššie spomínanému koordinátorovi. Ďakujem, že so mnou majú strpenie a ak niečo neviem, vždy radi prídu a pomôžu mi.

Potulky na trhu práce

23.06.2014

S končiacim sa akademickým rokom som sa viac a viac tešila na prázdniny. Nemala som v pláne celé 3 mesiace presedieť na zadku a nič nerobiť, práve naopak, ako mnoho ďalších vysokoškolákov, viac »

Spomienka

22.01.2014

19.1.2013. Sobota. Vychutnávala som si prírodu a samotu. Nepočula som nič, iba vŕzganie svojich topánok, ako sa zabárajú do čerstvo napadaného snehu a zvuk spúšte na mojom digitálnom fotoaparáte. viac »

Už nikdy viac 3/3

10.06.2013

Spravila som hrubú čiaru za všetkým zlým. Prázdniny skončili. Cítila som sa relatívne pripravená na strednú školu. Nikto ma tam už neutláčal, nešikanoval ani psychicky netýral. Maximálnu viac »

plavčan, peter plavčan,

Plavčana dobiehali aj aféry z minulosti

16.08.2017 19:09

Nástup aj pôsobenie ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) boli turbulentné. Už po dvoch týždňoch v novej funkcii ho chcela opozícia odvolať a verejnosť spisovala proti nemu petíciu.

Danko, sns, andrej danko, koaličná kríza,

Danko sa stretol s Plavčanom a ohlásil jeho abdikáciu. Sám chce štyri dni premýšľať

16.08.2017 18:26

Predseda SNS Andrej Danko ohlásil, že minister školstva Peter Plavčan ohlási abdikáciu vo štvrtok o desiatej. Urobil tak po výzve premiéra na výmenu šéfa rezortu školstva.

dane, odvody, peniaze

Za prvý polrok vzniklo na Slovensku 11 tisíc firiem

16.08.2017 16:15

Za rýchlym nárastom počtu firiem na Slovensku je podľa spoločnosti Bisnode dobrá ekonomická situácia Slovenska a aj zrušenie daňových licencií.

Merkel, Angela Merkelová

Merkelová s YouTubermi diskutovala o sexizme aj Trumpových tweetoch

16.08.2017 16:05

Podľa pozorovateľov sa tak Angela Merkelová snažila zaujať mladých voličov pred septembrovými voľbami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 11964x
Priemerná čítanosť článkov: 1329x

Autor blogu

Kategórie